Pomaly ju myšlienkami vyzliekam,
tuším, že tam niekde skrýva povodeň,
jazykom jej stieram rosu z ramienka,
iste sa v tej chvíli pre mňa rozhodne.
Priehrada mi bráni vypiť oceán,
smäd už vŕta veľkú dieru do srdca,
moja snaha je dnes celkom bezcenná,
musím nájsť spôsob jak ju prerúcam.
Oheň, voda, vzduch,
dávajú mi nádej,
napiť sa z jej rúk,
prílivom ma zalej.
Mokrý do nitky,
klesám na dno mora,
mokré zážitky,
dnes mi za to stoja.
Po pramienkoch vlasov steká úbočím,
príliv vlhkých chĺpkov tajne pohladím,
hlava sa mi z takej výšky zatočí,
v údolí ju iste chytím do dlaní.
Konečne sa v cieli vrhnem do kvapiek,
drahokamy čistej vody pozbieram,
preplávam bez člna ponad oblý driek,
v hlbočine premením sa na zviera.
Oheň, voda, vzduch,
dávajú mi nádej,
napiť sa z jej rúk,
prílivom ma zalej.
Mokrý do nitky,
klesám na dno mora,
mokré zážitky,
dnes mi za to stoja.
Vo vlnách sa premením na víchricu,
rozpustím sa ako cukor vo vode,
roztopený prekročím tú hranicu,
pre vášeň nech zhltne si ma povodeň.
Oheň, voda, vzduch,
dávajú mi nádej,
napiť sa z jej rúk,
prílivom ma zalej.
Mokrý do nitky,
klesám na dno mora,
mokré zážitky,
dnes mi za to stoja.
Oheň, voda, vzduch,
dávajú mi nádej,
napiť sa z jej rúk,
prílivom ma zalej.
Mokrý do nitky,
klesám na dno mora,
mokré zážitky,
dnes mi za to stoja.
|
Ľubo Belák:
Ľubo Belák:
Alone:
Ľubo Belák:
