Na cestách, aj necestách,
tam, kde vietor víri prach,
občas zdám sa stratená,
mapu kreslí moje ja.
Utekám,
v každom kroku stále volám
ten tichý hlas,
čo ma núti rásť.
Keď už neveríš,
že nájdeš prístav,
aj v tichu môže prísť
stratený význam
a medzi riadkami stratené miesto,
to miesto, to miesto.
Nový svet, ten v predstavách,
slnko, vietor, slzy, strach,
všetko, zdá sa, zmysel má,
na cestách, aj necestách.
Utekám,
v každom kroku stále volám
volám ten tichý hlas,
čo ma núti rásť.
Keď už neveríš,
že nájdeš prístav,
aj v tichu môže prísť
stratený význam
a medzi riadkami stratené miesto,
to miesto, to miesto.
Keď už neveríš,
že nájdeš prístav,
aj v tichu môže prísť
stratený význam,
na cestách vyplniť prázdne miesto,
to miesto, v srdci miesto.
Utekám,
v každom kroku stále volám
volám ten tichý hlas,
čo ma núti rásť.
Keď už neveríš,
že nájdeš prístav,
aj v tichu môže prísť
stratený význam
a medzi riadkami stratené miesto,
to miesto, to miesto.
Keď už neveríš,
že nájdeš prístav,
aj v tichu môže prísť
stratený význam,
na cestách vyplniť prázdne miesto,
to miesto, v srdci miesto.
|