Cengá, deti, nabok všetky nezbedy,
keď som ešte nemal také biele vlasy,
zvončekom som žiakov volal do triedy,
teraz presný čas už elektrina hlási.
Vraj, či ma to bolí, ale nebolí,
tí, ktorým som dlhé roky cengal, už niet,
teraz vlastné deti vodia do školy,
ja som totiž školník, ďalej už len stručne.
Ach, jaj, čo som ja tu všeličo zažil
smiechu, sĺz i huncútstiev
a tých vari najviac.
Na môj starý zvonček dávno sadá prach,
tí, ktorým som cengal, vždy ma milo zdravia,
hoci som im občas vedel nahnať strach,
aj im pomaly už obelieva hlava.
Teraz pozor, deti, cengá do triedy,
ako som vám ešte na začiatku vravel,
elektrina cengá, aby vzápätí
rozbehol sa strojček, ktorý máte v hlave.
|
