Zástavy vejú,
ideám sa pod nohy netreba pliesť,
hrdlá sa chvejú
menami vodcov, nad ktorých niet,
pahreby tlejú,
z popola vstáva nový svet,
ku.vy sa smejú,
chytajú vietor do plachiet.
Krokodílie slzy prepuknú v plač,
pôjde o to, kto z koho,
nežne dojmú lúzu na kolenách,
niekto vie, čo z toho,
zaseje búrku, z ktorej vzklíči strach,
kým sa potichu usadí prach
na krvou skropených zástavách.
Zora horí,
odchádza rýchlo, končí sa noc,
svitanie bolí,
keď nová ruka uchopí moc,
pravda sa javí,
čiesi slovo značí jej zrod,
jasajú davy,
stal sa zázrak, vstaň a choď.
Krokodílie slzy prepuknú v plač,
pôjde o to, kto z koho,
nežne dojmú lúzu na kolenách,
niekto vie, čo z toho,
zaseje búrku, z ktorej vzklíči strach,
kým sa potichu usadí prach
na krvou skropených zástavách.
Krokodílie slzy prepuknú v plač,
pôjde o to, kto z koho,
nežne dojmú lúzu na kolenách,
niekto vie, čo z toho,
zaseje búrku, z ktorej vzklíči strach,
kým sa potichu usadí prach
na krvou skropených zástavách.
Krokodílie slzy prepuknú v plač,
pôjde o to, kto z koho,
nežne dojmú lúzu na kolenách,
niekto vie, čo z toho,
zaseje búrku, z ktorej vzklíči strach,
kým sa potichu usadí prach
na krvou skropených zástavách.
|
Paľo Drapák:
Paľo Drapák:
Paľo Drapák:
