Melánia: Do tanca nás polka volá,
srdce zaplesá.
Zdeněk: Hybaj, kmotra, spoza stola,
tanca neboj sa.
Melánia: Čo by som sa, kmotre, bála,
len nám musia hrať,
veď som iba vlani mala
päťdesiat.
Hrajú nám tú, čo sme chceli,
tú ty, kmotor, vieš,
Zdeněk: Len sa bojím, že mi z tela
dušu vytrasieš.
Melánia: To rozprávaj takej mladšej,
dedko úbohý,
dobrý pozor daj si radšej
na nohy.
Zdeněk: Nebol sa ja nikdy, dovoľ,
tanečníkom zlým,
tak už viacej ani slovo,
veď sa pomýlim.
Spolu: Už sa krútia mladí, starí,
polku hrajú nám,
hoc sa v tanci vážne tvárim,
radosť v srdci mám.
Nevrav, kmotra, radosť máme
predsa obaja,
tanec mladosť navracia,
srdcia opája.
Nie sme my tak starí,
ešte v kalendári
dosť dní čaká na nás,
Hrajteže nám hoci
je už po polnoci,
hrajte nám aspoň raz.
Náš život nie je
iba majáles,
no nikdy nebol
taký ako dnes.
Nie sme my tak starí,
ešte sa nám darí
krútiť to v kole o stošesť.
Nie sme my tak starí,
ešte v kalendári
dosť dní čaká na nás,
Hrajteže nám hoci
je už po polnoci,
hrajte nám aspoň raz.
Náš život nie je
iba majáles,
no nikdy nebol
taký ako dnes.
Nie sme my tak starí,
ešte sa nám darí
krútiť to v kole o stošesť.
|
Melánia Olláryová:
Marika Gombitová:
Melánia Olláryová:
