Tak veľa pre môj šťastný koniec...
Tak si o tom pohovorme...
Veď predsa nie sme mŕtvi!
Spravila som hádam niečo?
Hádam si povedal niečo ty?
Nenechávaj ma samu
v meste tak mŕtvu
visieť tak vysoko
na vlákne tak krehkom.
Bol si všetko, čo som si myslela, že poznám,
čo som si myslela, že môžeme byť...
Bol si všetko, všetko, čo som chcela.
Boli sme si predurčení, ale stratili sme to...
Všetky spomienky mne tak blízke sa vytrácajú.
Všetok ten čas, čo si všetko len predstieral...
Tak veľa pre môj šťastný koniec.
Máš svojich hlúpych priateľov.
Viem, čo hovoria.
Hovoria ti, že som komplikovaná.
Ale takí sú aj oni!
A vôbec ma nepoznajú.
Poznajú vôbec teba?
Všetko to, čo predo mnou skrývaš...
Všetky tie hovadiny, čo robíš...
Je pekné vedieť, že si tam bol.
Ďakujem, že si aspoň predstieral, že máš starosť
a že si mi dával pocítiť, že som tvoja jediná.
Je pekné vedieť, že to všetko sme mali...
Ďakujem, že si sledoval, ako padám,
a dal mi vedieť, že je koniec...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.