Keď večer zažne svetlá manéží
a hudbe podá ruku prvý tón,
keď žiari všetko, na čom záleží,
na scénu vletí smiešnym premetom.
Len poď,ty víno najveselších viech,
len poď,môj popolvárik z rozprávok,
len poď,si Harlekýn,tak rozdaj smiech
a ukáž akú nádej má tvoj sok.
Ha-ar-le-kýna,Harlekýna,
odkedy je svetom svet,
Harlekýna,Harlekýna
zdobí rozosmiaty kvet.
Keď príde obor,ktorý láme kov
a forte na ňom zahrá každý sval,
je obecenstvo celkom na mäkko
a potlesk by snáď víchor prekonal.
Miesta i času v aréne má dosť,
na čary,saltá,krkolomný skok,
začiatočník,aj exotický hosť,
kým Harlekýn ja slúškou prestávok.
Harlekýna,Harlekýna,
okedy je svetom svet
Harlekýna,Harlekyna
zdobí rozosmiaty kvet.
No,jeho úsmev nemá meškanie,
na čelo nikdy nesadne mu mrak,
z modrého oka slza neskanie,
veď s clownom,prosím,raz už je to tak!
Aj keď na kliniec masku zavesí
a do zrkadla ponorí si tvár,
on dotkne sa inej klávesy,
len tej,čo budí úsmev,budí jar.
Harlekýna,harlekýna,
odkedy je svetom svet
Harlekýna,Harlekýna
zdobí rozosmiaty kvet.
|