Štamlínia ^GV staničnom bufete ^Cspokojne ^Dsedíme. ^{G G}Zo dve tri vodky ^Cdo seba ^Dlievame. ^{G C}Z druhého perónu sa ^Drozhlas ozýva: ^G vlak do Bratislavy ^Cpráve sa ^Dpohýna. ^G Náš vlak sa rúti, no ide ešte pomaly. Naše smutné pohľady, smerujú do diali. Pri úteku z bufetu s vrchným sa lúčime: Nabudúce zaplatíme, z vagónu kričíme. ref: 2x ^Gšu,šu,šu,šu,šu,šú,^Cšú,šu,šu,^Dšú,šú,šu^G Vo štvrtom vagóne kludne si sedíme. Zo dve tri vodky do seba lievame. V tom vážna otázka padla do pléna: Kúpil niekto lístky? Každý sa usmieva. Ako tak sedíme a vodku pijeme, Nič nás už netrápi, veď ešte žijeme. V tom známa otázka nás len tak zamrazí: lístky prosím. Nemáme. To nás už dorazí. ref: Pomaly vstaneme a preč sa plížime. Stojíme v uličke a znova pijeme. Pokiaľ sa tento vlak raz nezastaví, chlapi ja prestanem piť. Len ak ťa porazí. Za oknom stanica Šaľa sa objaví. Vyskočíme z vagónu, keď ten vlak zastaví. A nápis bufet očká nám rozžiari. To musíme zapiť. Veď sme dáky ožrani. ref: Takto to dopadne keď vodku pijeme. V staničnom bufete náladou žijeme. Vlak do Bratislavy už nás nezaujíma. Ešte jednu rundu! Štamlínia ožíva. Namiesto koncertu v meste Bratislava, v staničnom bufete chystá sa oslava. Veď zajtra do Blavy pôjde nám druhý vlak. Neviem ako vy...ale... Ja to vidím naopak. 2x ref: