Vtedy som mal práve tri roky,
keď si ma opustil,
bola to mama, ta ktorá sa s tým nevyrovnala,
chcela sa nechať rozviesť, prestaň klamať,
ako často bola od teba bita.
Ako často si na ňu bezdovodne kričal,
jej paže boli modré, ale ona nikdy neprestala milovať svojho muža.
Možno že to bolo koli mne, že zostala silná.
Len abysom nestratil svojho otca.
Ja som nevedel čo sa deje.
Tolkokrát som sa pýtal sám seba či si mŕtvy.
Ako to, že to stretlo práve mňa?
Bol som v školke, ale prišiel si niekedy aby si ma vyzdvihol?
Nie, ty si svoje dieťa zradil.
Myslel si na mňa... prečo ti nemožem veriť?
Keď to zvládneš, pozri sa mi do očí,
nechal si ma v štychu,
pozriem sa na fotky a začínam nenávidieť tvoju tvár.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
už nikdy by som ju nevzal,
už ťa nechcem nikdy vidieť,
prosím, nechoď za mnou a nehovor že ti musím rozumieť,
už je koniec slzám.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
tak veľmi si ma sklamal,
veď ty si predsa splodil tohto syna,
prosím, nechoď za mnou,
nepotrebuješ mi nič vysvetľovať,
mama povedala: Ty si chcel ísť.
Potom prišlo moje zaškolenie,
moj prvý školský deň - sám,
a prvý deň vo futbalovom týme,
ale teba to nezaujímalo,
dodnes neviem dovod,
otec, ty si zaprel svojho syna,
ja ťa nechcem nič učiť,
ani ťa nevolám zbabelec,
ale koli tebe som bol dieťa z detského domova,
sviečky na torte dokonca svietili bez teba,
si klamár, keď hovoríš, že ti chýbal tvoj syn,
Mal som práve päť rokov,
a už som bol sám na ihrisku,
kde bol ten otec, čo ma mal rád?
Ako može svoje dieťa takto opovrhovať?
Ano ty si moj otec, ale určite nie dospelý,
tak často som obchodoval s drogami, tak často som kradol,
ale mama sa neodvážila zbiť svojho syna,
nehovorím ti to rád,
ale chýbal si mi,
nezažil si nič z mojho detstva.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
už nikdy by som ju nevzal,
už ťa nechcem nikdy vidieť,
prosím, nechoď za mnou a nehovor že ti musím rozumieť,
už je koniec slzám.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
tak veľmi si ma sklamal,
veď ty si predsa splodil tohto syna,
prosím, nechoď za mnou,
nepotrebuješ mi nič vysvetľovať,
mama povedala: Ty si chcel ísť.
Poprvý krát som ťa videl veľmi neskoro,
mal som 26 rokov ok?
Ty si nebol ten otec, ktorého som očakával,
tvoju za*ratu adresu som našiel na jednej pohľadnici.
Hľadal som ťa v Düsseldorfe,
v Düsseldorfe našiel a Düsseldorf preklínal,
sedel som v tvojom byte,
uvidel som ťa,
ospravedlňoval si sa mi, prestaň ma prosiť,
ty si povedal, že sa mama s tebou rozišla,
keď si bol opitý, bol si ako iný (cudzí) človek,
a určite ťa to nemrzí,
dnes ti hovorím: Nebolo to pre tvoje dieťa ľahké.
A neprajem ti nič zlého, proste len z dovodu,
že žiadny človek na tejto Božej zemi nieje perfektný.
Som dospelý, teraz si možem robiť starosti o mamu,
stratili sa, myslím tie mamine starosti.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
už nikdy by som ju nevzal,
už ťa nechcem nikdy vidieť,
prosím, nechoď za mnou a nehovor že ti musím rozumieť,
už je koniec slzám.
Nepodávaj mi tvoju ruku,
tak veľmi si ma sklamal,
veď ty si predsa splodil tohto syna,
prosím, nechoď za mnou,
nepotrebuješ mi nič vysvetľovať,
mama povedala: Ty si chcel ísť.
|
Bushido:
