Niekdy v noci plačem
alebo len spánok nechám bokom.
Nemôžem vysvetliť čo ma drží pri kroku,
čo ma robí smutnou, čo za ochorenie som dostala.
Niekedy plačem v noci,
nepýtaj sa ma prečo.
Neobávam sa starnutia,
ale bojím sa o teba, sym môj,
odkedy musíš niesť na pleciach
všetko, čo som spravila. Raz pôjdem.
Nie som pobožná, le jednu vec, ktorú budem robiť,
budem hľadať niekoho, kto sa za teba bude modliť.
Budem písať list pre Boha, ktorý vie,
koho budem žiadať, aby si cez to prešiel;
búrka, ktorá sa presúva na západ,
voda vzostupuje krok za krokom,
cez diabolskú pascu a ľudskú hrozbu
a depresiu, ktorá by snáď mohla skončiť smrťou.
Želám si, aby si to spravil do bezpečného miesta,
tvoja láska ťa vezme niekam ďaleko od nenávisti,
tvoja krásna príroda bude pracovať ako tvoj ochranný štít
a tvoje staré rany budú jedného dňa vyliečené.
Môj malý anjel, budeš sa učiť lietať,
budeš sa zdvíhať vysoko a nájdeš sprievodcu,
niekoho ako ty, kto bude pri tebe
a bude ťa držať pevne, keď budeš plakať.
Tak ži pre svoj život.
Neobávam sa starnutia,
ale bojím sa o teba, dcéra môj,
odkedy musíš niesť na pleciach
všetko, čo som tu za sebou zanechala na tomto svete.
Niekdy v noci plačem
alebo len spánok nechám bokom. |