Bežím nízky na palivo,
milión míľ ďaleko od domova.
Neviem, prečo som dokonca odišiel,
opustil teba, nechal ťa zase doma,
ale určite šas ukáže,
moja rúžba bude rásť a prinúti ma otočiť sa.
Vrátiť sa k tebe; "koho si stretla v tomto filme,
filme, ktorý bol tvojím prvým hitom, to musíš uznať;
Musíš uznať, že sme ti boli dvaja z nás;
jeden, ktorý odišiel a jeden, ktorý dostal priepustku,
ale je to veľmi bolestivý moment,
ani jeden z nás nepocítil ľútosť."
Refrén:
ty si mala svoju časť, ja som si hral svoju,
obaja sme boli hviezdami toho filmu.
Ja som predstieral, ty si afektovala,
obaja v tom istom filme.
Opustila si ma preč od modrého,
počas rokov som nič nepočul, žiadne slovo od teba!
Teraz sa vraciaš a pýtaš sa, či som sa odnaučil
prenaledovať ťa preč;
Rozmýšľala si o niečom, čo šlo nesprávnym smerom,
odkedy jeden z nás mal dosť odvahy povedať "Teraz idem ja?"
Venovala si niekedy pozornosť faktu,
že som si zbalil vaci, kvôli nedostatku rešpektu?
A dostala si niekedy varovania, že sa rozptýlim,
alebo nejaké druhy ľútostí po tom, ako ma robíš nešťastným a
videla si niekedy tvoju výbušnosť, ktorá ma núti utekať,
ty, moja drahá, môj sen!
Zlatko, padol som pre Hollywood,
napísal som prídeh na tabuľu
a predal som nás oboch na jednu najväčšiu obetu,
obetu žiarenia, veľkoleposti, zlata. |