Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, všetci ľudia vravia, že nás budú vešať,
lenže ten desiaty, tíško sa vytratil, nech si vraj obesia iba nás deviatich.
No a ten deviaty, bol tiež neúprosný, a tak sme tu teraz, zostali len ôsmy,
sľúbil nám ten ôsmy, že nás nepodvedie, ale ako vidno, ostalo nás sedem.
A v tom aj ten siedmy, vydal sa na cesty, zostali sme teda, teraz iba šiesti,
nuž a ten náš šiesty, pustil tiež do gatí, a tak sme tu teraz, kamaráti piati.
Tuším má ten piaty, dáký čudný výraz, nenazdli sme sa, a už sme len štyria,
a vraj aj ten štvrtý, netúži do raja, nenápadne zdúchol, a sme iba traja.
Zrazu vraví tretí: „A čože nás už spája?“, tak sme tu zostali, len kamarát a ja, len kamarát a ja,
už nás idú vešať, darmo kričím rata, a tak som v tom nechal, toho kamaráta.
Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, pôjdeme sa pozrieť, keď ho budú vešať.
|
Jaro Filip:
Jaro Filip:
Jaro Filip:
