Piesok z dlaní rozfúkal mi vietor rovno do očí Nevidím a nechcem vidieť krajinu pod obočím Na ten obraz pod viečkami som dnes trochu zbabelá Mlčím s tebou o tom istom, lžou rozpálená do biela Popol z prianí ostýchavo rozlieva sa po tvári Navôkol sú nadosah len kučeravé útvary Silueta uhýba sa siluete ladne Hovor som mnou dotykami, vieš, že v tichu chladnem Niečo ako túžba nás zdá sa nás nenásytne spása, v útrobách kliatby klíči zakríknutá spása dobytia najtmavšieho kúta tela, čo duša chcela vyhlásiť za lásku, ktorá nevie čo je cela (ktorá sa delí iba celá)