Tak blízko seba, ako nám pohľady dovolia zomknutí v strachu, či Boh sa dovolá chceme sa nebáť. Nebáť sa na dotyk každého slova, so silou páperia meniť tvar veciam Dve slová vloží si do básne sloha dve slová do ticha, mlčky, no predsa... S krehkosťou bytia oheň sa so vzduchom pohráva Vzplanúť a nezhorieť- šepkáme púpavám v objatí prítmia. Blízke a ďaleké, sme sošky z hliny dusíme plamene horiace z hláv dnes chcem ťa milovať, s pocitom viny nech čert to vezme z večerných správ Odstav mi kyslík, - strach, ktorý tancuje v nádychu do rytmu príboja pulzuje potichu a tlčie v mysli. Z ohambia zmizne strach výdychom z úst nebo sa rozdelí na dvanásť krýh spolu rok za rokom, poď, tiež to skús prejdeme riekou, keď v kôre topoľa čas za nás vyryje najhlbšiu z rýh...