Mi chodzime vandrujuci, i našo Araňki,
jim postači kuščok dimu, tulave topanki.
Šikovňejše dobre žiju, žimi še ňeboja,
od rana už v dluhim radze na podporu stoja.
Chceju še mac jak gadžove, chceju mac motore,
nič jim vtedi neostava, ľem odijsc za more.
Nazad pridu špecijalom a už še raduju,
Dansko, Finsko a i Nórsko viza udzeľuju.
Karmen vtedi tiš odešla od tej svojej mamki,
popredala co še dalo, i nove topanki.
Teraz kec sce nazad prišľi, spominac možece,
že še teľo oľitace, jak nikto na švece.
Starše vam kus zavidzeľi, bo už ňe su mladi,
ľeceľi bi takoj s vami choč i do Kanadi.
Rozdzeľila še nam trieda, trieda robotňicka,
ňe každi chce do Kanadi, dachto chce do Finska.
Zľeknul še švet robotňikoch, pošila jich domu,
politicki azil ňeška ňedava ňikomu.
V špecijali furt špivaju špivanočku rezku,
na tim švece ňit tak dobre, jak tu na Slovensku.
Dze vam budze vi romove, dze vam budze dobre,
gadžo bandurki zasadi, cigan ich vihrabe.
Teraz še už v parlamence zakoni richtuju,
že šicke našo romove naraz odcestuju.
|