Na jednym valale, na vysokým brižku,
stojí veľke družstvo s veľku družstevníčku.
Nohy má šedzmičky, gumáky pätnácky,
bo dobre tancuje aj bez valašky.
A kec nocka prijdze, nikto ju nevidzí,
u mišocku sebe pšeničku nanoší.
A kec nit pšenička i bandurky dobre,
šak šviňu vychová i kurky nehladné.
Bulo vám dakedy na družstve šickoho,
teraz tam už roky nevidno ničoho.
Bo tá družstevníčka bárs mocno šikovná,
co vidzí, to bere, cigánom še rovná.
Pritym furt hutorí, že je bárs chudobná,
že skoro nic nemá, že už skoro žobrá.
Že chata, mercedes aj zlaté perscinky,
že pre nu nic neje, bo to že furt vidzí.
Raz še pochvalila, prišli kamaráci,
na žoltým motoru želené šviháci.
Vžali jej mercedes, perscinky i chatu,
pohutorili s ňu a vžali so sobu.
Na ručkoj už noší železné obrúèky,
spojené s lacoškom, zlato už nevidzí.
Bývane má zdarma, len oblačok malý,
vonka vyjsc nemože, bo je za mrežami.
Z toho ľudze milé poučene plyne,
kto kradne jak straka, muší znac, co dze je.
Nedac še ulapic, za mreže posadzic
a pri tym rozdumac, jak še obohacic.
Bo to ne moja mamka, ne Pali ?
Bo moja mamka robí v Bukóže. |
Drišlak:
Drišlak:
Pavel Bobek:
Anawi:
