|
|
Francis Cabrel - Tu Me Corresponds Francis Cabrel - Tu Me Corresponds | | Pod mesiacom sa niektoré z mojich myšlienok ničia...
Unikajú mi, zahaľujú sa do svojich sezónnych plášťov.
Viem si predstaviť, že končia svoju cestu pri tvojom balkóne...
Mali by sme byť spojení, pretože ty si rovnaká ako ja!
Čím sa stávajú moje básne keď sa stratia za horizontom...
Kam odchádzajú všetky tie papiere, ktoré sa odtŕhajú od môjho stola?
Niektoré sa vracajú ku mne, trocha viac rozrušené než je zdravé!
Mali...
Keby som vedel otáčať Zem,
Keby som vedel, čo robiť...
Keby som mal ten dar!
Prilepil by som sa na tvoje železné okenice,
Ostal by som tam
Navždy...
Na tej tekutine, ktorá ich vedie, odchádzajú všetky moje myšlienky...
Nemôžem uveriť že zaparkujú skôr, než nájdu tvoj dom!
Domnievam sa, že sa tam rozsvietia, všetky lampy v tvojej obývačke...
Mali by...
Myslel som, že mám pod kontrolou celý ten sprievod mojich túžob...
Ale vidím, že v momente, keď niektorú z nich potrebujem, utečie!
Ďaleko od lupeňov kvetov,
Ktoré odchádzajú odohrať svoju najkrajšiu rolu,
Obvinúť sa okolo tvojich pliec, tak ako všetko to, čo píšem!
Mali by sme...
Keby som vedel otáčať Zem,
Keby som vedel, čo robiť...
Keby som mal ten dar!
Prilepil by som sa na tvoje železné okenice,
Ostal by som tam
Navždy...
Pod mesiacom sa niektoré z mojich myšlienok ničia...
Dvíhajú sa, a môj sen sa rozplýva kdesi v diaľke na tvojich perách...
Aké šťastie, keď na to myslím, vlastne som si istý, že tancuje na tvojom čele...
Mali by sme...
|
| |
