


|
|
Allan Mikušek - Vtáčí bál Allan Mikušek - Vtáčí bál | | Nad mestom sa opar ticho dvíha
a vtáci vylietajú,
v tej chvíli však mesto prázdnotou zíva
ľudia ešte snívajú.
Len mladý holub tu krúži
hľadá si na svete pár,
nikdy ho však nič nesúži
a má vždy rovnakú tvár,
má vždy rovnakú tvár.
Na rieke je už život dávny
čajky sa usmievajú,
veď práve vysvitlo nové ráno
aj ľudia sa prebúdzajú.
Len labuť hlasno tu trúbi
zvoláva na vtáčí bál,
každý kto aspoň raz ľúbil
tu na tomto brehu stál,
na tomto brehu stál.
Ten mladý holub tu krúži
nenašiel na svete pár,
len jedno predsa ho súži
že stratil tú svoju tvár,
stratil tú svoju tvár.
Slnko už prešlo dlhú púť
a ticho chystá sa spať,
keby tak išiel čas na chvíľu vypnúť
čo keby zostal tu stáť.
Nad mestom sa opar ticho dvíha
|
| |