Prší mi do dlaní 1. ^DPrší ^Emi7mi do dlaní^{F#mi, A} ten ^Ddážď, kto^Emi7rý zem zavla^Emi7ží. ^{A D}Prebúdza ^Emi7vo mne vlahu ^F#misíl ^{A D}bolesť ^Emi7rán sa zahojí.^A ®: ^EmiDážď, ^Emi7dážď ^A7odpúšta^Dnia, ^Emijarný ^Emi7dážď ^A7odpúšta^Dnia. ^GKtorý zmýva všetko ^Dpomýlené na ^Gkrižovatkách ^Dciest. ^GKtorý mení ^Dstaré v nové, už ^Gnechceš kráčať ^Dspäť. ^HČistým ^Estávam sa, ^A7v slzách si tvár ^Dumývaš ^Gzajtra, príde zajtra, zajtra príde no^Avý jarný deň. ^{Hmi, Gmi, D, Gmi, D Emi, Es, D, Es, D} 2. Priznávam, nie vždy dobrý som, že príliš si sebe priateľom. Pokúšam sa znova vstať, nikdy viac ponárať sa v prach. R: Dážď, dážď odpúštania. Jarný dážď odpúšťania. Dážď, dážď odpúštania. Jarný dážď odpúštania. Odpúšťajme, lebo odpúšťa sa ľutujúcim nám. Zničme bludné kruhy nenávisti