Keď tŕnitý ker obelie, to je vtedy, keď prichádzam domov
Idem von, aby som videl čo môžem zasiať
A neviem, kam pôjdem
A neviem, čo uvidím
Ale pokúsim sa to nepriniesť domov so sebou
Ako ranné slnko, tvoje oči ma budú nasledovať
Ako ma sleduješ putovať, prekľaj sily, čo sú
Pretože všetko, čo chcem je tu a teraz ale už to bolo a prešlo
Naše zámery vždy trvajú tak trocha príliš dlho
Ďaleko-preďaleko, neznejú žiadne hlasy, nikto nie je pri mne a ty si stále tam
Ďaleko-preďaleko, nezostávajú žiadne možnosti, žiadny mätúci čas a ty si stále tam
Vo svetle mesiaca v splne počúvam potok
A v tichu počujem, ako ma voláš
Ale ja neviem, kde som a nedôverujem tomu, čím som bol
A ak prídem domov, tak navždy odídem
|
