Keď k ^Ehorám zrak svoj zodvihnem, ^Avidím mnoho ^Ekrás, tam k ^Aprísnym horám ^Evysokým, ^G#musím kráčať ^C#zas. ^{A, B, H} Na ^Epleciach ťažký batoh mám, ^Aodchádzam do hôr s ^Ením, ^Astrmou sa cestou ^Euberám k tým ^H7stenám tatran^Eským. ®: ^EKrásne, prekrásne ^F#sú štíty ^Atatranské, ^Amikaždý tam nájde svoj ^Etichý kút a ^H7miesto svojich ^Esnov. Cesta zdá sa nekončí, boľavé nohy mám, nevzdám sa nikdy neskončím, do diaľky pozerám. V diaľke tisíc štítov vidím, na všetko zabudnem, do diaľky slová zakričím: krásna je táto zem. ®: Už slnko za štít zapadá, do dolín sadajú hmly, k spánku sa všetko ukladá, tam dolu v údolí. Vždy keď púť svoju ukončím, obzriem sa ešte raz, tam k prísnym horám nádherným, vrátiť musím sa zas. ®: