Recitatív 1
Ty spíš,
ponorená do perím,
ktoré som včera pral.
Tvojich 120 kíl sa rozlialo po gauči.
Moja hlava oťažená parohami
sa skláňa nad žehliacou doskou.
Musím ešte povysávať, prach poutierať, bože.
Teraz tu stojím a rozmýšľam,
ako som mohol pred tridsiatimi rokmi
po tebe tak túžiť a spievať ti...
Ľúbim ťa..( rec. Ježiš mária)...
tak veľmi ako ľúbiť viem
ty si šťastie mojich dní
si vôňa májových rán. (som bol mladý a hlúpy)
Ľúbim ťa,
to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb, (radšej nie)
nech nie som viac sám.
Recitatív 2
Ty si spokojne chrápeš a ja
rozmýšľam čo zajtra uvarím,
aby si mi zas nerozbila tanier o
hlavu ako minule.
Nič čo urobím sa ti nepáči.
Sme dvaja ufrflaní penzisti,
ktorí sú radi, keď je každý sám.
A tak vždy keď zaspíš,
si otvorím fľašu borovičky,
dívam sa na ňu s úsmevom
a tej spievam
Ľúbim ťa..( rec. ááá)...
tak veľmi ako ľúbiť viem (hik)
ty si šťastie mojich dní
si vôňa májových rán.(Nejde o to)
Ľúbim ťa,
to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb,
nech nie som viac sám.
Recitatív 3
Ja viem čo mi zajtra povies,
už poznám všeky svoje mená,
mohla by z toho byť celkom slušná
chovateľská stanica
Viete, manželstvo je ako dobývaná pevnosť,
tí čo sú dnu, chcú von
a tí čo sú von, chcú dnu.
Našťastie láska má viacero podôb.
Ja sa teraz hrávam so svojou
dvojročnou rozkošnou vnučkou
a tej spievam
Ľúbim ťa.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
