Obaja sme si obliekali to, v čom sme sa cítili dobre...
...čo si oblečieš na našu rozlúčku?
Nadišiel čas sadnúť si
a počúvať jeden druhého klamstvá...
Nemám pocit, že ja som bol ten, kto si držal odstup,
rozchod je ťažký pre nás oboch.
Cítim sa nanič keď odchádzaš,
no tieto slová už nemajú význam,
už si nemáme čo povedať...
Tak zbohom,
zbohom!
Tieto slová sú bezvýznamné,
keď si sa už vo svojom vnútri rozhodla odísť...
Zbohom,
zbohom!
Neostalo nič, čo by pre nás ešte malo význam,
neostalo nič, čomu by sme ešte mohli veriť.
No ak si myslíš, že vnútornému boju je konečne koniec,
tak práve vtedy prídu bezsenné noci, kedy ju túžiš zovrieť v náručí...
Zbohom...
Len ťažko sa mi vybavujú časy, keď sme sa ľúbili,
no stále mi v ušiach znejú naše hádky.
Stojac v predsieni počúvam
ako kričíš z plného hrdla,
vieš, že máš pravdu...
Nemám pocit, že ja som bol ten, kto si držal odstup,
bodá to ako nôž, no ešte stále mám pocit, že mám pre čo žiť...
Tak zbohom,
zbohom!
Tieto slová sú bezvýznamné,
keď si sa už vo svojom vnútri rozhodla odísť.
Zbohom,
zbohom!
Neostalo nič, čo by pre nás ešte malo význam,
neostalo nič, čomu by sme ešte mohli veriť.
No ak si myslíš, že vnútornému boju je konečne koniec,
tak práve vtedy prídu bezsenné noci, kedy ju túžiš zovrieť v náručí.
Zbohom...
Zbohom.
Povedala si, že to bude dobré,
no teraz hovoríš, že sa to nezlepšuje.
Tak veľmi sme sa snažili, aby to fungovalo,
myslel som si, že budeme spolu navždy.
Zbohom, zbohom...
Tieto slová sú bezvýznamné,
keď si sa už vo svojom vnútri rozhodla odísť.
Zbohom, zbohom...
Myslel som, že stojí za to, aby sme náš vzťah ešte zachránili,
no musel som sa mýliť.
Zbohom, zbohom...
Teraz som pripravený nechať ťa odísť...
Vidím ťa odchádzať,
začínam tomu veriť.
Konečne mám pocit, že som sa s tým vyrovnal.
Už viac žiadne bezsenné noci,
plné túžby zovrieť ju v náručí...
Zbohom... |