Miro Noga - Ad revidendum
Náhodou sme sa dnes stretli
pri káve celkom sami
prvé vrásky si už skrývaš,
na tvári úsmev známy
Sú to veky, máš sa, mám sa
Ako žiješ? Díky, dá sa.
Hit čo rástol spolu s nami,
je tu a stále hrá sa.
Pamätáš na vzácny čas,
keď sme mali osemnásť
na Tvoj úsmev každý v rade stál.
Ty si bola hviezdou hviezd
na rukách som Ťa chcel niesť,
život by som za tú chvíľu dal,
láska.
Náhodou sme sa dnes stretli
a každý svoje vieme
už si lásku nevyznáme
a nič si nepovieme.
Kde robíš, a čo to hodí?
Kto sa v akom bahne brodí?
Nič už nie je ako chceme,
láska sa v nás nezrodí.
Pamätáš na vzácny čas,
keď sme mali osemnásť
teraz vravíš skúsiť si to mal
čakala si, dnes už viem,
že Ťa niekam unesiem
až tú lásku vietor niekam vzal,
láska.
Pamätáš na vzácny čas,
keď sme mali osemnásť,
teraz vravíš skúsiť si to mal.
Ty si bola hviezdou hviezd
na rukách som Ťa chcel niesť,
život by som za tú chvíľu dal,
čakala si, dnes už viem,
že Ťa niekam unesiem
až tú lásku vietor niekam vzal,
láska.
|