Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há, há.
Keď príde deň s chvíľou lúčenia,
skončí sa sen, vrznú kľúče brán,
v srdci mám len púšť, v spánkoch cítim chlad,
lúčim sa s ňou, s tou, ktorú mám rád.
Veď stovky dní, celý zástup liet,
teplo jej úst, pil som ako liek,
bola snáď len tieň, čo mi svietil tmou,
v dobrom i v zlom, láskou jedinou.
Dve kvapky sĺz tiché ako srieň,
dve slová zlé, znejú prázdne z stien,
dnes už ťažko riecť, kto nám skrížil plán,
láska chce dvoch, ja som zostal sám.
Odišla vonku zvonili električky,
hľadel som za ňou otvoreným oblokom,
zvuk jej krokov som počul dlho, veľmi dlho
až kým sa nepomiešal s hlasmi nového dňa,
ktorý čakal aj na mňa.
Keď príde deň s chvíľou lúčenia,
skončí sa sen, vrznú kľúče brán,
v srdci mám len púšť, v spánkoch cítim chlad,
lúčim sa s ňou, s tou, ktorú mám rád.
V srdci mám len púšť, v spánkoch cítim chlad,
lúčim sa s tou, s tou, ktorú mám rád.
Ha ha, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há, há, há, há.
Há, há, há, há, há, há
Há, há, há, há.
|
Zora Kolínska:
Peter Cmorik:
Repete:
Repete:
