Človek – Milý, kde sa tvoje city skryli?
Blúdiš, hľadáš, čoraz viac pre seba žiadaš.
Človek  - Drahý, kde sú tie pokorné prahy 
tvojich činov, srdečnosť milovaných synov ?
Dávno  - splynuli -  so zemou. 
 
Človek – Vzácny, kde je krása tvojich básní,
múdrosť dedov, ktorí žili s rodnou zemou?
Človek  - Čistý, kde sú posvätných stromov listy?
V akom čase vrátia sa medzi nás zase?
 
Dávno -  splynuli -  so zemou.
 
Človek  - Boží, novej jari si sa dožil.
Všetko klíči, nedovoľ to temnu zničiť.
Človek - Hviezda, aj keď sa to vôbec nezdá,
znovu vnímaš elfov,ktorí stoja pri nás.
 
Áno -  splynulo -  s úsmevom.
 
Človek - Vesmír, už ti opäť silno verím.
Návrat domov, objímanie živých stromov.
Človek – Láska. Diva. Zázračnica. Kráska.
Živá. Voda. Volanie. Slovanského. Roda. 
             
                    
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.petogasparik.estranky.sk/clanky/slovanska-krv/janko-majercik--uz-sa-o-nom-vsade-suska___
http://www.petogasparik.estranky.sk/clanky/rozhovory-s-hlbkou/janko-majercik-a-jeho-zive-piesne--recenzia-albumu-piesnodary
http://www.ved.sk/RC.JanoMajercik.htm
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵