Bol som dole v Amsterdame
skoro som sa zranil na smrť,
tak tvrdo som na seba tlačil, skoro ako tie holky pod červeným svetlom,
no prestal som sa smiať a plakal som,
myslel som si , že s mojou kariérou je koniec,
a potom mi chlapci pre všetko priniesli vodu....
Narazil som na hory,
a na tiene ulice,
padol som do rieky,
plakal a prosil o milosť,
a hovoril Bohu do telefónu,
ale fakt vám nemôžem povedať, čo mi povedal,
ale bola to lož...
nie, fakt vám nemôžem povedať čo povedal,
ale bola to lož....
Keď som prišiel do Amsterdamu,
v hoteli premietali film,
s Marlondom Brandom a jeho priateľom Pacinom,
myslel som si, že je to pekné
a bol som si istý, že už môžem relaxovať,
ale miestnosť bola náhle plná démonov...
Utiekol som oknom,
najväčším behom na míle ďaleko,
nemal som kam ísť,
tak som plakal a prosil o milosť,
a hovoril Bohu do telefónu,
ale fakt vám nemôžem povedať, čo mi povedal,
ale bola to lož...
nie, fakt vám nemôžem povedať čo povedal,
ale bola to lož...
Ale nič sa nezdá byť dôležité,
v tomto opustenom, špinavom meste.
Ale na jeden krátky moment,
som si myslel, že ona bola tá pravá,
a spolu sme sa hádali,
o sexe, láske a televízií,
to preto som šiel tam dole,
a hovoril Bohu do telefónu...
Ale fakt vám nemôžem povedať, čo mi povedal,
ale bola to lož...
nie, fakt vám nemôžem povedať čo povedal,
ale bola to lož...
|