DmiČie sú to oči, čo s Gmiláskou hľadia na nás,
Dmičie sú to ruky k nebu Cstále zopnuté,
Ačie sú to ústa, čo Gmisto ráz prosia za mňa
Dmia srdce prebodnuté čaA4kajúce trochu vďakyA7.
Tie Dmioči plné sĺz, keď Gminaše činy vidia
i Dmiradosť v nich nájdeš, keď Cdobro máš chuť žiť.
Tie Aoči dobre vedia, čo je Gminaša ľudská bieda,
Dmisú to oči plné lásky, Amá ich naša DmiMať.C, F, A, Dmi
Tie ruky, na ktorých dieťa-Láska snilo,
ruky, ktoré pália, keď v nich leží mŕtvy Syn,
sú to ruky našej Matky, nimi chráni svoje deti,
sú to ruky plné lásky, má ich naša Mať.
Jej ústa neustále vysielajú prosby,
ústa, na nich úsmev, keď jej pieseň hrám,
sú ústa, ktoré šeptom tíšia moju bolesť,
sú to ústa plné lásky, má ich naša Mať.
To srdce, ktoré čaká od nás trochu vďaky,
to srdce prebodnuté bolestne sedemkrát,
to srdce, ktoré príjme všetkých biednych ľudí,
je to srdce plné lásky, má ho naša Mať.
|
Kapucíni:
Kapucíni:
Acharai:
