Na moste cez rieku Severn v jednu sobotnú noc
Susie stretá muža svojich snov
Vraví jej, že má problémy a ak jej to nevadí
Radšej by bol sám
Ale niečo je vo vzduchu
Ich pohľady sa stretnú v tichu a zrazu je všetko jasné
Suzie ho vezme za ruku
A ako dážď skropí jeho oči slzou stisne ju
A vraví:
Nenechaj to tak
Nikdy sa nevzdávaj, život je tak krásny
Nenechaj to tak
Nikdy sa nevzdávaj, život je tak krásny
Vezúc ho cez mesto k stanici Temple
Plače do kože sedadiel
A Suzie vie, že jej drahý bol oddaný rodine
Ale svet ho zrazil na kolená
A tak ho pritiahne k stene a bozky vzplanú ako oheň
A on zrazu začína veriť
Vezme ju do náručia a ani nevie prečo
Ale zdá sa mu, že začína vidieť..
A ona vraví:
Nenechaj to tak
Nikdy sa nevzdávaj, život je tak krásny
Nenechaj to tak
Nikdy sa nevzdávaj, život je tak krásny
