včera som umrel; zajtrajšok krváca padám do tvojho slnečného svetla budúcnosť je otvorená zoširoka za vierou aby si vedel, prečo nádej umiera a stráca čo sa našlo, svet tak prázdny odložený v kompromise ale ticho tohto zvuku čoskoro bude sledovať západ slnka nejak a nájdenie odpovedí je zabudnutie všetkých otázok ktoré voláme domov míňajúc hroby neznámych ako dôvod zakalil moje oči s nádherným zmiznutím ilúzie slnečného svetla odraz klamstva ma núti počkať s láskou trvajúcou tak dlho a koniec tohto dňa je dôkaz zabitie času celého osudu, ktorý poznám vediac že osud je všetko čo mám A zabudol som kto som, (čakám) a nerozumiem (a miznem) prečo moje srdce je tak zlomené (a drží sa) odmieta tvoju lásku, (lásku) bez, (na tieto slzy) láska sa zmýlila, slová bez života pokračujú (plačem) ale viem, všetko čo viem je, že koniec začína (a umieram dnes večer) kto som od začiatku (čakám) vezmi ma domov do môjho srdca (a miznem) nechaj ma ísť a budem utekať (a držať sa) nebudem ticho (ticho) celý čas (za tieto slzy) strávených v prázdne; premárnené roky premárnený osoh (kričím) Všetko je stratené ale nádej zostáva a táto vojna nie je u konca (umieram podvečer) je tu svetlo, je tu slnko (čakám... berúc všetky tie roztrhané na miesta kam patríme (čakám...) a jeho láska nás všetkých porazí Včera som umrel, zajtrajšok krváca padám do tvojho slnečného svetla