Ževraj mením životy iných k lepšiemu, mi raz povedala jedna. Doteraz netuším koľko toho zjedla, ale vtedy mi to znelo strašne fajn, nedbajúc či je to lož, pravda alebo súcit, čo ma nebol súci. Takisto ako tá čo riekla slová, do sychravého piatku plného anjelov, čertov a čírej energie ktorá tiekla mestom, ulicami a štipka sa ušla aj barom, kde podobný nám s divnou hlavou si vyznávali pravdy právd, že človek ten je navždy sám, a v tom zaznela jej veta že mením životy iných k lepšiemu, a ja ja ja ja ja som jej veril pre ten moment, neuvedomujúc si že tak prečo neviem zmeniť ten vlastný, ma netrápilo bol som štastný, aspoň pre ten moment som sa cítil ako šampión, neznajúc že nie zrovna každý hríb je šampiňón.