Zraňuje ma hluk áut, stratila som kyslík a vôľu.
Kým bolesť napreduje, kilometes viac,
ja zostanem a ty pôjdeš.
V túto stálu noc hviezd, tvoje srdce je na mňa alergické.
Moje srdce bije, milimeter pred,
dýcham na mrazničku a neodíde nikdy.
Už sa nevylieči moja samota, keď mesto spí.
Nezostanem počúvať tvoje hlúpe príbehy, nie.
Pretože máš strach cítit, pretože si alergický snívať.
A stratíme farbu...
Pretože si alergický na lásku.
Choď sa prechádzať po búrkach, hľadajúc niake neutrálne teritórium.
Kde ťa nepočujem, kde sa naučíš zabúdať.
Len ak nezomrieš a budeš žiť, takže na mieste.
Už sa nevylieči moja samota, keď mesto spí.
Nezostanem počúvať tvoje hlúpe príbehy, nie.
Pretože máš strach cítit, pretože si alergický snívať.
A stratíme farbu...
Vieš?
Ja sa starám o tvoje kroky.
Nemôžem ťa brániť.
Už sa nevylieči moja samota, keď mesto spí.
Nezostanem počúvať tvoje hlúpe príbehy, nie.
Pretože máš strach cítit, pretože si alergický snívať.
A stratíme farbu...
Pretože si alergický na lásku. |