Držím tvoju ruku, tak dlho, dokiaľ môžem
a začína druhé kolo.
Obaja sme to vedeli, a aj tak sme až do konca potláčali
že čas sa nedá poraziť.
Možno by bolo lepšie, keby sa to nikdy nestalo
ale „možno“ je tak zbabelé slovo.
Vždy sme bojovali a nedarovali žiadne zrnko piesku
a teraz tu stojíme.
Neľutujem nič, ani jeden krok, ani jeden okamih z toho
aj keď je to stratené, aj keď nám to nestačí
aj tak nebolo nič zbytočné
neľutujem nič z toho
nič z toho.
Čas beží proti nám, posledné zrnko nemo padá,
a kruh sa pomaly uzatvára.
Stavali sme na piesku, to nás stálo veľa síl
avšak všetko z toho mi bolo vzácne a ďakujem ti za každý deň pri tebe
ooh ohh
Lebo neľutujem nič, ani jeden krok, ani jeden okamih z toho,
aj keď je to stratené, aj keď nám to nestačí
aj tak nebolo nič zbytočné
nič zbytočné
Oh...
Neľutujem ani jedno nesprávne slovo, ani jeden okamih,
žiadny krok nevezmem späť,
lebo neľutujem nič,
neľutujem nič,
neľutujem nič,
nič z toho.
Neľutujem nič...
|