|
|
Moonsorrow - Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa Moonsorrow - Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa |
tlač |
edituj | | Rok vzniku: 2011
Pesničku videlo 2868 návštevníkov.
Kvalita : bez hodnotenia
Hodnotilo ľudí: 0 ohodnoť aj ty | |
*** Autor textu: Moonsorrow *** Autor hudby: Moonsorrow | Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa - slovenský preklad
1. Tähdetön (Bezhviezde)
Už temnota prichádza
Zostupuje do zeme mŕtvych
Nadol tlačí nebo naše hlavy
Skazu pred očami skrýva
Sám sa z noci načahujem za svetlom
Cez ňu kričím: Pustite ma!
Nikto ani slova nepovie
Sotva sa ponorí do sna
Úsvit je už mimo horiaceho sveta
Vyprcháva túžba po živote
Ťažké sane nás prenásledujú
Smrť v našich nohách
Hore len bezhviezde nebo
Dolu zem bez života
Už temnota dosahuje
Posledný okraj sveta
Ako dym odídené spomienky
Mestá ľudí
Čas plný života
Sa vykreslil do krvi a popola
Hore nepokojné nebo
Dolu pustá zem
Sám sa z noci načahujem za svetlom
Ešte kričím: Pustite ma!
Vrie znečistené more
Zráža sa krvavý chodník ulíc
Náš koniec ešte lemujú mračná
Vzduch tu je tak ťažký
Voda rozprúdza jedy
Iba zbrane vojny hrdzavejú
Opustené na dne
Kam pochovať telá?
Kam bežať keď sa slnko zdvihne?
Uvidí niekto ak vztýčime vlajku?
Hurúci vietor chvíľu obmýva pobrežie
Biely vták sa spolu s ním stráca
Nič už nežije, nič za nami nezostalo
Krok tu je taký ťažký
Cestu nevidieť spopod kameňov
Sever sa skrýva za mraky
Sivá krajina zajíma duchov
Potichu sa minulosť zmieta k obzoru
Pod nohami zem žiaľov
V ktorej už nič nežije
2. Hävitetty (Spustošený)
Spustošený je svet, v ktorom sme sa narodili. Zničené mestá, v ktorých sme bývali. Pred niekoľkými dňami sme nechali všetko za nami, dúfajúc, že niekde by sme ešte našli miesto, kde je možnosť žiť. Ešte sme nevideli jediného človeka, iba zapálené domy a zvieratá, ktorých choroby prechádzajú aj na nás. Všetci z nás už dlho na žive nebudú.
3. Muinaiset (Prastarí)
Chodník odniekiaľ známy vedie stratených so sebou
Spadnuté stromy k okraju lesa privádzajú kroky
Tu sa už ozýva pieseň ich pradávnych síl
V ich slzách sa odráža bezhviezda noc, ktorá videla koniec
Určite si listy hnijúce v zemi na niečo spomínajú
Možno počuli keď posli skazy tadiaľto jazdili
Ďaleko od vojny a hladu
Ďaleko od sveta, ktorý vzplanul ohňom
Je treba tu zostať, je nás tak málo
Spoľahnúť sa na bohov, možno ešte chvíľu prežijeme
Dostávame miesto na nocľah od piat kmeňov, z lístia prikrývku
Je bezvýznamné báť sa prúdiacej vody
Nepadá tu z oblohy popol
Ak sám seba nepoznáš v temnote
Nevieš, čo počuješ v tichu
Z úst do úst sa šíria pradávne múdrosti
Slová z dôb roky pred naším narodením
Všetko sme to vedeli, nerozumeli sme však tomu
Keď nás pozorujú tisíce očí,
Ich smerom sa obrácajú naše hlavy
Príďte prastarí!
Prastará moc, ktorá trhá výtvory ľudí
A sama od seba sa znova zrodí
Keď sa nebo otvorí a pokropí zem
Zapustí korene do kameňa strom každý
Tak spadnú steny hradieb
Ako sklo sa roztrieštia múry nenávisti
Zhrdzavejú stroje času pred našimi očami skončeného
Zostanú na dne lode zabudnuté
A naše stopy sa zmyjú v čistej vode
V momente sa zmetú roky tisíce
Vrátia sa na zem sväté spisy
Príďte prastarí!
Príďte na nový svet!
4. Nälkä, Väsymys ja Epätoivo (Hlad, únava a beznádej)
Hlad, únava a beznádej nás ženú vpred. Nespomínam si, kedy naposledy niekto z nás jedol, alebo spal. Dni sú krátke a slnko sa ukazuje len zriedkakedy. Vzadu zostali mnohí. Tu aj iní hľadajú jedlo a vychádzame spolu dobre. Naša nádej nájsť budúcnosť aspoň pre seba upadá. V našom svete je sotva ešte niekto.
5. Huuto (Výkrik)
Ľad oslepuje oči k nevideniu
Mrazivý vietor plný besnenia seká do rúk
Hory obklopujú svoju obeť, takú bez viery
Z čoho tu môžeme žiť?
Kde nájdeme cestu vpred?
Ochladzuje sa vzduch, hoci deň sa predlžuje
Les nedáva ochranu od počasia
Málokedy je vidieť pozostalých z divočiny
Tí, ktorí zostali vzadu, nedosiahnu pokoj hrobu
Hory obklopujú svoju obeť, tak bez viery
Z čoho tu môžeme žiť?
Kde nájdeme cestu vpred?
Život sa nestretá so smrťou
Jedine s utrpením a bolesťou
Preč je naša schopnosť postupovať
Sily krokov unavené
Slabí a neochotní
Stratení v ruinách
Tiaž oblohy spieva ako chór
Naše uši sužuje jej zvuk
Zbavujúc nás slobody, rodiac náš strach
Privádza nás k zabudnutiu na súcit
Ozýva sa od stien
Rozlieha sa vzduchom
Stratená nádej posledných
Hory obklopujú svoju obeť, najbližšie udrú
Z čoho tu môže niekto žiť?
Kde sa má nájsť cesta vpred?
Vlkom zostavajú obeťami slabí
Silní sú vystavení ich dychteniu
S očami slepými nasledujeme zvuky
Iba ľudská prirodzenosť žije zo zla
Pud prevezme moc keď sa rozum obracia do čiernoty
Nie je vidieť chodník pod našimi nohami
Závoj vlkov nad ňou, beznádej ako pomoc
Čoskoro sa prvý chopí zbrane
Skoncuje s výsmechom bohov a bláznovstvom
Keď aj posledný spácha vraždu
Na týchto hrozivých chodníkoch
Kam sa v temnote plazíme,
tam tiahnu aj šelmy.
Predstavili sme našu rolu
Ozýva sa zo stien
Rozlieha sa vzduchom stratená nádej
Počuj výkrik odsúdených
Svetlo odhaľuje krvavé škvrny v snehu
Od našich činov sa odráža cieľ našej cesty
Život sa nestretá so smrťou
Utrpenie sa dá ukončiť
Bojím sa našej prírody
Ale nemôžem viac umlčať výkriky
Tak dážď vrhne posledné svoje tiene
Pláne zmenené na cintoríny
Pod tým istým nebom pozostalí z divočiny
Spomienku na vojnu zo svojej cesty vietor zmieta
Ozýva sa zo stien
Rozlieha sa vzduchom stratená nádej
Už vo sne počujem výkrik odsúdených
6. Kuolleille (Mŕtvym)
Mŕtvym píšem tieto slova. Počujem v temnote vaše výkriky, vidím vo svetle vaše postavy. Tak mnoho z vás sa mi podarilo pochovať a vykopať zo zeme. Bežím naproti neznámemu. Možno stretnem ešte niekoho z vás, aj keď viem, že naša cesta sa skončila. Počujem ako voda tečie, umývam si v nej tvár. Nech je toto dar pre vás.
7. Kuolleiden maa (Zem mŕtvych)
Hľadím na dno rieky roztopenej
Voda láme svetlo tlmené
Hľadím do seba, hľadím do nemoci
Sám sa od všetkého odpútavam
Taká chladná zem, na ktorej ležím
Cítim každý jej pohyb
Do jednej chvíľe sa vmestí život
Myšlienky prúdia s putovaním vody
Taký teplý hmlistý vzduch
V ďiaľke slnko, v skrýši pred očami
Zatváram svet do päste krvavej
Sám sa od všetkého odpútavam
Chvíľu som si možno myslel, že som inde
V bezpečí od pomsty bohov
Kam sme to zablúdili?
Nikto to tu nevie povedať
Ako tieň prechádzam v zemi mŕtvych
Vidím všetkých naokolo mŕtvych
Niekedy som sa možno zrodil do nového sveta
Nevedel som, že sa to skončí takto
Na prahu nového hrdého veku
Stále uvažujem, ako som sa tu dostal
Ako náš koniec dostal svoj začiatok
Kto bol za to zodpovedný
Nevidel som veľkú šelmu
Nepočul som trúby smrti
Nikto nezničil slnko
Iba človek zožal oheň
Náš čas sa skončil v smútku a mori
Brat bratovi odnímal život
Kam sme to zablúdili?
Všetci sa musia deliť o zem mŕtvych
Som tam, kde všetko znovu začína
Kde svetlo neukazuje farby
Všade sa rozlieha rovná lúka
Iba obloha nadomnou bledne
Vanie pokojný vietor okolo mňa
Sám svoje oči zatváram a plačem
Zostávam tu bez túžby
Zničeného ducha do prúdu vody dávam
Som tam, kde všetko znovu začína
Prázdna sa ukazuje večnosť a otvára sa
Mŕtvym zem mŕtvych |
| |
Moonsorrow:
