Črty čohosi uplynulého sa vlnia
V kvetovanom chlade noci
S delikátnou vznášajúcou sa vôňou kvetín
Hrnúci sa súmrak ma pomaly unáša
Na vzdialený koniec mojich spomienok
Dážď zmietol lupene
Zahalil nás doň, keď jemne padali
Ukryl nás
Mierny hriech uniká z našich prepojených pier
V šialenom tanci sa ružové svetlo ušpinilo
Oh, tak sladko
Ilúzie sa tak vlečú, naše dychy sa prelínajú
Tvoj hlas sa roztápa v pominuteľnosti ako bublinky na vlnách
Zahmlený mesiac tam hore narieka
Svetlo-ružový koberec je zafarbený tmavou nocou
V jeden večer večnosti
Mierny hriech uniká z našich prepojených pier
V šialenom tanci sa ružové svetlo ušpinilo
Oh, tak sladko
Moje mdlé spomienky plávajú vo vetre
Rozprávajúc lži o noci, ktorú sme strávili spoločne
Klamlivé črty zožierajú moju víziu
Som pobúrený, v koncoch...
"Tak ako v dlhom a únavnom daždi
Odtieň kvetov sa celkom vytratil
Moja milosť sa tak stala márnou
Počas tých dlhých rokov, keď som žil sám"
Zahmlený mesiac tam hore nariekal
Iwon
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵