Mám podpísané perom to,
že idem dobrým smerom,
a tak letím ako strela
vystrelená rovno z dela.
Ako hviezda môžem padnúť,
ale nedám si ukradnúť
aj ten posledný kľúč
a krídla od anjela,
Hlava sa mi krúti,
hladám rozdelené prúty,
viem že boli tri,
doba sa až tak nezmenila.
Stále chýba sila,
ktorá by ich zjednotila
a zastavila loď,
čo bezhlavo sa rúti.
Padá dolu vodou,
ta je otrávená zlobou,
letia zlaté šípy,
nestačíme držať štíty.
Ako tovar s veľkou zľavou,
chuť sa vytratila z davov,
ovce chudobnejú ďalej,
ale vlk je sýty.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Tak ich poďme spojiť,
nedajme sa zlomiť,
nežerme sa sami až na kosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Stačí cestu zvoliť,
hlavu trochu menej skloniť,
aby videli sme, kedy už je dosť.
V ústach máme slová,
ktoré premohli by slona,
ale keď je treba spájať,
vtedy začneme sa lámať,
no a rozdelené vety,
ako na pohrebe kvety,
neznejú nikdy dobre,
to je márna sláva.
Sme národ smutných očí,
ako film, keď v strede skončí,
vleteli sme pod vlak
a nevideli oblak.
Iba slnko, čo nás hrialo,
aj keď sa vlastne smialo,
aké jednoduché bude
s nami len tak mávať.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Tak ich poďme spojiť,
nedajme sa zlomiť,
nežerme sa sami až na kosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Stačí cestu zvoliť,
hlavu trochu menej skloniť,
aby videli sme, kedy už je dosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Tak ich poďme spojiť,
nedajme sa zlomiť,
nežerme sa sami až na kosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Stačí cestu zvoliť,
hlavu trochu menej skloniť,
aby videli sme, kedy už je dosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Tak ich poďme spojiť,
nedajme sa zlomiť,
nežerme sa sami až na kosť.
Dobre uviazané prúty sú viac než most.
Stačí cestu zvoliť,
hlavu trochu menej skloniť,
aby videli sme, kedy už je dosť. |
Ondrej Ďurica:
