Keď sa ti nič nedarí a život na teba stále len sere,
keď zdá sa ti že sa za tebou zavreli všetky dvere,
keď problémy nevyriešiš ako kedysi ľavou zadnou,
a pochmúrne myšlienky si razia cestu tvojou hlavou,
Nemáš kam utiecť, nemáš sa kam skryť,
a od tých ktorým si veril máš dokopanú riť,
cítiš sa ako chromé zviera ktoré čaká na odstrel,
sklamaný všetkým okolo ticho padneš na posteľ,
Rozmýšľaš niekoľko hodín stále nad tým istým,
život stal sa ti odrazu akýmsi hmlistým,
myslíš len na to aká je život hnusná sviňa,
a keby sa všetko bolo odohralo inak...
Nemáš pocit že si ťa na tomto svete ešte niekto cení,
úsmev na tvári vo výraz zúfalstva sa zmení.
Napadajú Ťa otázky súvisiace s tvojim bytím,
odpoveď na ne však nikdy nenájdeš pitím.
Zo zúfalstva možno začneš počúvať komerčné sračky,
alebo sa pristihneš zhypnotizovane hľadieť do pračky.
Neboj sa, povedz si že sa vlastne skoro nič nedeje,
že ti ešte zostáva malá kôpka nádeje.
Tá troška nádeje ukrytá je v tebe?, myslíš,
že len Ty sám si ten čo sa na teba nevy ***.
Chyba, pomôcť Ti môže jedine ozajstný priateľ,
ten ktorý Ti do očí vždy úprimne hľadel.
Preto na záver tohto shitu dve písmená len
sú to iniciálky toho, komu toto venovať chcem,
celý tento text a aj celú túto pieseň,
tie dve písmená pre mňa znamenajú mnoho, sú to K.a N.
|