Ty si asi stotridsiaty anjel,
čo mi dušou preletel.
Bola prázdna, niet kam sadnúť.
Letel, letel, uletel.
Keby som mal niečo vypiť,
poviem: "Sadni, vypi si.
Vylož si nohy, zlož si krídla.
Si unavený, si unavená!
Nemám tu kreslo, ani posteľ.
Nemám ťa kam usadiť.
Nemám tu nič, no tak ma zastreľ!
To ma môže zachrániť.
Načo máš luk?! Tak z neho vypáľ!
Traf mi hrotom do srdca!
Chcem ju stretnúť, chcem ju spoznať.
Možno aj ľúbiť dokonca."
A keby som mal niečo vypiť,
poviem jej:"Sadni! Vypi si!
Vylož si nohy, odlož krídla.
Som unavený, si unavená.
Keby sa raz našiel anjel,
čo tu strieľa nezištne.
Prázdne duše, bez poldeci,
zmenil by na naivné.
|