|
|
Cradle Of Filth - Bathory Aria Cradle Of Filth - Bathory Aria |
tlač |
edituj | | Rok vzniku: 1998
Pesničku videlo 3351 návštevníkov.
Kvalita : bez hodnotenia
Hodnotilo ľudí: 0 ohodnoť aj ty | |
*** Autor textu: COF *** Autor hudby: COF | Na začiatok chcem upozorniť, že sa jedná jednoducho o preklad toho, čo sa v tejto známej metalovej piesni spieva a text je poplatný metalovému žánru.
---------------------------------------------------------------------------
[I. Prekvapená nocou, ako Služobná]
Uhasené sviece zavzdychali,
keď Smrť odišla,
nasadzujúc svoju korunu chladných sĺz Grófke.
Pod rúškom noci,
ako osudom prenasledovaný Sluha,
sa rod Báthoryovcov zahalil
pod temnú fasádu žialu.
Kiež by som mohol nariekať
v trúchlení po Jej boku.
Zovrel by som Ju tak túžobne,
ako Afroditu, utopenú v Kyterských prúdoch,
vyvrhnutú búrkou na pláž.
A pobozkal Ju, lebo len z Nej samej
by moje pery odhalili
záhady tienistých udalostí.
Miesta, kde rozkoš pohlcovala živé telá
a bolesť nemilosrdne prichádzala,
zmrazujúc dych radostnému životu,
utíšenému na šepot.
Prekvapená nocou.
Vdychujúc bledý svit ubývajúceho mesiaca,
zakrádajúceho sa kryptou Jej spiaceho pána.
Prekvapená nocou.
Vydychujúc nárek čierneho zvonu vdovstva,
prehlbujúca sa večná noc vstúpila do Jej duše.
[II. Vražda havranov v nepríčetnosti]
Teraz, kárajúc sivé nebo
sa mstí na živote.
Upírska a lesbická,
potrebuje vytúženú sodomiu.
Preludy velikášstva odsúdili vzburu
zatrateného pátravého zrkadla,
odkliateho v podzemí, zdobeného rytinami,
uprostred Jej kultu sestier v hriechu.
S pokojom kata spojila duchovné svety.
Zotročení Archanjeli boli zmetení zo svetla do temnoty,
zvrhnutí na zem, kde sa rozpútalo utrpenie.
No čoskoro Jej tarok vyjavil,
že zvrhlé zvesti sa šíria ako mor.
Pribúdali by a nakazili Jej astry
(avšak zjazvené),
odhalili by trpkú pravdu
o chladných krvavých kúpeľoch.
Telá, uložené do plytkých hrobov,
prepletené ako kvet ruže do strnulých más
Ju znepokojili,
lebo vlci vyhrabali ich mŕtve loná,
dlho sužované tuhými mrazmi,
aby obnažili ich rany.
Nepokoj sa hnal do hlbín Jej duše,
vládnuc svojím jedom sa rozptýlil
ako havrany zavraždené v nepríčetnosti.
A vediac, že extáza vlkov zničí Jej sny,
roztrhala sčerneté knihy kvôli omilosteniu od zatratenia.
Jedovato krákala kázne hromadám nepriateľov.
Tak v predvečer všetkých svätých,
keď dostala klbko svojich nepriateľov,
popravčie sestry s námahou vytiahli Jej mučidlá.
Kríž poškvrnil dlažobné kamene
pred Jej unikajúcim kočom.
Ale vedela, že musí vydržať celú noc,
hoci strach sťa smrtihlav ponad mesiac sa zakrádal.
Ako vražda havranov v nepríčetnosti.
Za každým trblietavým pohľadom spoza masky sa skrýval hrôzostrašný zámer.
Zdesenie zmrazilo nalíčené oči v chladnú strnulosť.
Ba i pri tanci, odrážajúcom sa v obrovských zrkadlách,
pátrala v nich po zlobách svojej budúcnosti,
či tam zazrie osud hodovať...
[III. Oči, ktoré boli svedkom šialenstva]
Vo veku ukrižovanom klincami náboženstva,
keď chlípni strašiaci kresťanstva zamorili svet,
hrdá Grófka, narodená sťa dvojča obsidiánu,
čelila pekelnej priepasti, dobre vediac,
že je zatratená.
Jej život šeptal v žiali, ako pohrebný sprievod.
Zvrátená a túžiaca, posadnutá a uchvátená,
tými, ktorí hynuli pod krutosťou,
rozdrvení rytmom Jej tanca.
Ohnivá smršť, ktorá sa hnala krami
divých ruží, zachvátila Jej čierne tŕne....
Žiadala nebesá, aby mohla večne zhromažďovať
Elixír Mladosti z nepoškvrnených.
Kým Jej lesbické fantázie prerastali do extrémov,
po desaťročia, ako utrhnutá z reťaze,
si chodila pre sťa hodváb jemnú krvavú kúru.
Ale Jej vláda skončila rýchlo,
lebo Temné božstvá snili príliš tuho
a nevšimli si Jej prosby.
Keď boli Jej posluhovači lapení,
kňaz ich všetkých zatratil.
V úplnej tichosti noci vykoktával liturgie
plachtám poškvrneným krvou panien.
No Ona vystupovala hrdo aj vtedy,
keď sa snažili zahladiť Jej zločiny
a len ľud si o nich povrával,
hoci už cítila teplo plameňov,
ktoré mučivo šľahali po telách
jej posluhovačiek vyššie a vyššie.
Tak sa končí tento zvrátený príbeh hodný legendy,
a- hoc ušetrená od besnej hranice
mocou Jej pokrvných príbuzných vznešeného rodu-
pre Jej hriešne zločiny Jej nedopriali žiadnej úľavy.
Navždy odlúčená od vzrušenia z nadchádzajúcej noci,
tam, odkiaľ Jej len pomalá Smrť mohla dopriať úniku.
Vyznanie Alžbety Báthoriovej:
"Toĺko duší uniklo môjmu súdu.
Hnijem, osamelá, pomätená,
tam, kde mi les
spomedzi borovíc,
zahalených do vlčieho moru,
šepká temné žalospevy.
Za týmito múrmi,
odsúdená k pochmúrnosti strohej hrobky,
sa prechádzam s neskrotným šialenstvom,
mne zoslaným bledými lúčmi
nevedomého mesiaca,
ktorý- olúpený o môj nekrológ,
teraz vládne tvorstvu na zemi.
Medzitým oddávam svoje pery
pomalému chladnému bozku smrti,
ktorý zamedzí znovuzrodeniu.
No jedno posledné prianie
osud predsa mi umožňuje.
Nech moja krása uvädne nepovšimnutá.
Uchránená pre dvojo čiernych očí,
ktoré nech prídu vziať
moju dušu k odpočinku
alebo k nim do pekla..."
|
| |
Cradle Of Filth:
Cradle Of Filth:
Cradle Of Filth:
Cradle Of Filth:
