Neplačem to len počítam si rany,
rozstrieľal si ma na všetky strany,
ja sa nadýchnem a postavím sa znovu.
Košieľku starú vymením za novú,
počkám na lepšiu dobu,
možno príde a spev sa zíde.
Menej sa smejem a menej ľudí stretám,
menej verím krásnym vetám
a málo snívam, tak málo snívam.
Až do konca som veril tvojim slovám,
preto refrén k týmto slohám
mi chýbal, dlho chýbal.
Anjel môj chvíľu si ma niesol,
za hviezdami chudobného viezol.
Ďakujem za tú krátku cestu s tebou,
bol si tu a zrazu si tu nebol.
Neplačem skladám polámané krídla
a tvoj úsmev mi stále chýba, stále chýba.
Stačil krok a mohli sme byť ďalej,
takto sám cez trochu dlhú alej,
ticho kráčam bez teba kráčam.
Nohy mi lepí roztopená smola
a veľa krokov musím robiť znova,
zle sa dýcha, tak zle sa dýcha.
To mám za to že som stará škola,
viac než zlatu verím váhe slova,
zlato sa stratí ale slovo platí.
Anjel môj chvíľu si ma niesol,
za hviezdami chudobného viezol.
Ďakujem za tú krátku cestu s tebou,
bol si tu a zrazu si tu nebol.
Anjel môj chvíľu si ma niesol,
za hviezdami chudobného viezol.
Ďakujem za tú krátku cestu s tebou,
bol si tu a zrazu si tu nebol.
Neplačem to len počítam si rany,
rozstrieľal si ma na všetky strany,
ja sa nadýchnem a postavím sa znovu. |
Ondrej Ďurica:
