Ranný zvon zvoní niekde ďaleko
Zľahka prepletené prsty sa postupne rozväzujú
Sladké spomienky miznú v prítmí
Nostalgické dni sa jemne mihotajú v diaľke
Moja drahá, kde si zmizla?
Naše spomienky si tu len takto ponechala
Keď takto blúdim, kam sa len podejem?
Kde je tá večná temnota?
Nekonečný rekviem sa modlí k mesačnému svitu
Umieram každým dňom
Prosím, použi svoje ruky na ukončenie môjho života
Ako ruka, ktorá láme ružové lupene
Je to neodpustiteľná láska
Ktokoľvek, prosím, povedzte mi
Kto (čo) som?
Nedokážem nič vytvoriť
Nič po sebe nedokážem zanechať
A tak ťa už nikdy neuvidím – nikdy viac
To jediné, čo ostáva, sú nereálne sľuby a nárek
Moja modlitba na Boha nedočiahne
Ah, Bože, Bože
Uchovám si spomienku, ktorá sa nikdy nevráti späť
Moja drahá, uteč odo mňa a neobzeraj sa!
Nad týmto celým premýšľaj len ako nad zlým snom
Mala by si na mňa zabudnúť
Držím kyticu ruží červenších než čerstvá krv
a pokračujem v umieraní, bez konca
Bože, kde si?
Tento nekonečný žiaľ
Mŕtve ruže
V nekončiacej samote
Ranný zvon zvoní niekde ďaleko
Je taká známa uspávanka
Nostalgické dni sa jemne mihotajú v diaľke
Hrejivé ako kedysi
Iwon Yuu
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵