| Ako skala, ktorá odoláva horúčavám, divokým búrkam, aj ja vždy odolávam, potulujem sa v realite. Môj život je ako studená rieka, nekonečný a kľukatý. Z nejakého neznámeho dôvodu. Niekde predsa len končí...Nie som sudca, ani mudrc, je ťažké niesť tie skaly, to bremeno spomienok na svojich pleciach... Kamkoľvek prídem, kadiaľkoľvek prejdem, už niekto rozhodol v mene toho, čo nás stvoril -- a nebojoval. Ja nikdy Boha nezradím. Nebudem hasiť slnko na nebesiach, kvôli tebe, neozbrojím svoju ruku,, pretože ma miluješ a modlíš sa za mňa. |
Marko Perkovič:
Marko Perkovič:
