dmiSpievam cerveným uhlíkomA,
co Bfúkajú do ocí dymDmi,
ľuďom, čo išli svojím chodníkFom
s cieľom rovBnakým.
DmiVždy, keď bol vietor proti nim
a slzy im do ocí hnalGmi,
Dmiako keď uhlíky rozCfúkaš,
plameň zašB, Cľahal.
F A keď niekomu došieCl dych
a Bmal už málo síl,
F držal palce a poCmáhal,
alebo aBspoň neškodil.
Nechceli za sebou nechať len
misky vylízané,
dívať sa len tak okolo,
čo sa stane.
Toľkí to stále nechápu,
boja sa, či zívajú,
veľké, špinavé kvapky
uhlíky zhášajú.
Niekto blízky sa objaví
a dvere otvorí,
rozfúka v srdci uhlíky,
zas sa oheň rozhorí.
Spievam červeným uhlíkom,
čo fúkajú do očí dym,
všetkým spáleným denníkom
s listom rovnakým.
Je na ňom veta o chvíli,
keď sa hviezdy skrývajú,
keď sa okolo ohniska
dlane stískajú:
Až všetky veci postrácam,
v dlaniach mi ostane vzduch,
najväčšie bohatstvo v rukách mám,
keď impulz obieha kruh.
Spievam červeným uhlíkom.
|
Bůhví:
Alkehol:
Cop:
