CStála raz pri lese maláF búdka
Cza rána vyšiel z nej na lúkGu
Cstrapatý Matej a bez kFlobúka
Cpozeral do slnka cez rG, Cuku
FPod mostom potokom lístok pláDmi4va
Dmizo sveta správa však neprGíde,
C Ďalej sa oplatí kľuFdne spávať,
Dmi4 každý sa Dmibez neho oGbídCe.
Vstúpila do deja dobrá víla
zlákala Mateja kobásou
šiel za ňou kam len s ním zablúdila
raz ju však v dave ľudí prepásol.
Tak prišlo surové vytriezvenie,
svet sa mu nezmestil do dlaní,
ulice sú iba jednosmerné,
a ľudia poriadne naštvaní.
Kam sa nám stratili sladké casy?
Možno sa o chvíľu objavia.
Stíhame zahryznúť do klobásy,
najlepšia duchovná potrava.
Mávajte Matejom, kricte slávu,
vyveste súkno cervené!
Oni to aj za nás hravo zvládnu,
a my si ešte chvíľu zdriemneme.
|
Bůhví:
Alkehol:
Cop:
