CZase voniam prvým jarným dymom,
svoj nC7, Fávrat do hôr takto oslávim,
Fmistratil som sa svojou vlastnou vinou,C
Dmiza slzy sa teraz nehanbím.G
CSemafory zarastenej štreky
C7, Fukazujú „voľno na trati“,
Fmiznova vstúpim do tej istej riekyC
Dmineskoncených sloG, Cv a objatí.
®:VzkCriesená lesná pravda
F-majdo duší sa nám vkráda,
C uhlíky uspávankuC7 spievajú,
je Fblízko ku hviezdam,
C nad hlavami nám
anjeli Dmilietajú, anjeli Glietajú.
C Skôr, než k nám vojde ráno,
F-majasi nás skrotí spánok,
Cnech sa nám teda aspoň C7snívajú
tie Ftiché, krásne sny,
co Cv pesnickách sa vždy
pri ohňoch DmispievajúG, pri ohňochFmaj spievajúC.
Horí oheň sily správnych chlapov,
oheň pravdy vyrieknutých slov,
oheň krásy letu voľných vtákov
a lások v srdciach plných pokladov.
Na pleciach ma kvapky rosy chladia,
priniesli cas odpustenia vín.
Prišiel som a nechcem vravieť skadiaľ,
viem len to, že už sa nevrátim.
®:
|