*: MDáš dlaň, čo hladí, keď bolí,
prGázdne sú po známych stoly,
z cAigariet razí pach tiel,
nDa čas som zas odišiel.
1. V tDo ráno padol nám dážď,
nGa slová vzala si plášť,
prAáve som spočítal dlh,
prDenikol k očiam ti lúč,
stGudený, hrdzavý kľDúčG.D, A
2. Sem sa už nehodí smiech,
biela si, chladná jak sneh,
zdobí ma písmeno zet,
z drobností staviam si svet,
iný mi chceš vymyslieť.
3. Uzdu a sedlo mi dáš,
viem to a vymením stráž,
cvalom ťa ponesiem sp„ť,
raz vpravo, raz vľavo hneď,
niet tu čo závidieť.
4. Ráno si posledná z dám,
zdobí ma telo a klam
a v tvojom tele je hriech,
koľkýkrát už vravím "nech!",
z tvojich striech topí sa sneh.
|
