DTak dávno už je to známe odkedy našu zem máme
Aže sa na nej A7cesty stretaDjú A DNáhoda sa v kúte škerí na osud kto chce nech verí
Aže sa na nich A7duše schádzaDjú.
DNa rázcestí Abýva nekľud v Dnás,
D7či sa Gstopa s dákou spojí,
či tam Dtaký ktosi stojí, s kým Emidá sa bez veľkých rečí Aísť. A7 Vtedy Dpadlo ako závoj medzi nami prvé HmiAhoj
Ruku Ana to a A7raz to musí Dvyjsť.
®: Pred sebou Amáme cesty z vyšľapanej Dtrávy
Občas ich Avidno na dne šálok čiernej Dkávy
Súmrak paEmidá. A Tešiť Dsa na šťastie Gto už šťastím Dbýva
chudobAný je ten kto nenechá sa Dsnívať a nehľaAdá.
Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme
že sa na nej cesty stretajú.
Pomedzi všedné dni a sviatky v kalendári kvitnú piatky
Keď sa naše kroky schádzajú.
Už od rána býva nekľud v nás či no hudba s nami hrá sa
Či to šťastím nazvať dá sa že nás cesta vedie spolu do kopcov.
Pokým v pohode si hráme v ruke palec hore máme
radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.
