DmiKde ona nocuje, sladučká, presladká,
Ftam ona nocuje, Gkde vôňa ju hladká,
Dmikde senko sa sení, kde Fvánky vánGkujú,
Bbjej ruky znavené úBbCBbnavu nečujú...
DmiTam ona nocuje, kde ťažké neťaží,
kde Fchmáry jak líšky po Ghorách líškujú,
kde DmiLuna sa luní v strieFbristej záGpraži,
kde Bbzore sa zoria, so Cslnkom fígľujú.
On ku nej chodieva na troch koňoch vraných
a ona ho čaká, vrúcne túži za ním.
On celú noc stojí, koníky tam pojí
a na svite letí pod mraky ku svojim...
Pod mraky mrákavy, bukové lístočky,
vracia sa, navracia od svej frajerôčky,
ona v okne stojí, rúčky zalamuje
- on pod vrchy ženie napojené kone...
EmiOna v okne stojí, prežalostne plače
- Gon kone napojil, Aneobzrie sa viacej,
Emiona ešte v žiali Gna nôcku spoAmína
a Cjeho už teší zbojDnícka bučina.
Bučina, bučina, zbojnícka ľúbosti,
tu sme sa zrodili - tu necháme kosti,
keby sme noc každú do dolín chodili,
dievky navšívili, kone napojili
- Emity si otec, matka, miGlenka, roAdina
- Cty si aj smrť naša, zbojDnícka bučina, Emihej!
|
Arzén:
Arzén:
Annihilator:
Alice In Chains:
