Odhoď ma na skládke, nemysli na dôsledky. Odhoď ma do jamy odpadkov, nemysli viac na rozhodnutia, ktoré urobíš. Odhoď ma do vody, nemysli na moje šplechnutie, ktoré vyvolám. Nechaj ma pri oltári, poznajúc všetky príčiny len k úteku. Odstrč ma na more v malej loďke, ktorú si vyrobil zo vždyzeleného smreku, ktorý si pomohol zoťať otcovi. Nechaj ma na koľajniciach a počkaj na príchod ranného vlaku. Neodvažuj sa pozrieť späť. Odíď, chyť východ slnka. Pretože to mučivé napätie je medzi nami a tak nebezpečné, pretože ťa chcem, ale nenávidím tvoju odvahu. Nenávidím ťa. Tak nechaj ma v chlade, počkaj kým ma pokryje sneh až sa nepohnem. Vložená do mrazu. Nechaj ma v daždi, počkaj kým šaty nepriľnú k môjmu rámu. Utri si slzy. Myslela som, že si hovoril, ako necítiš bolesť. Pretože to mučivé napätie je medzi nami a tak nebezpečné, pretože ťa chcem, ale nenávidím tvoju odvahu. Chcem ťa, ale nenávidím tvoju odvahu.