Kamkoľvek sa pozriem, vidím jej úsmev,
jej roztržité oči...
Tak dlho som si lámal hlavu nad tým,
čo všetko by sa mohlo pokaziť...
Zdá sa mi, že sme na tom obaja rovnako,
sme na rovnakej lodi.
No s príchodom tmy sa táto pravá láska pomaly stáva
iba otáznikom v jej srdci.
Je taká krehká, ako porcelán v mojich rukách.
Je taká krehká a ja tomu nerozumiem.
Nikdy by som nemohol ublížiť tej jedinej, ktorú ľúbim,
je všetkým, čo mám.
No je tak krehká, oh tak krehká...
V dni, ako sú tieto, by nikto nemal byť sám,
žiadne srdce by nemalo ostať nenaplnené...
Jej dotyk sa nenápadne dobýja do mojej mysle,
je to niečo, čo sa nedá slovami opísať.
Oživila všetky zákutia mojej duše,
vyslovil som všetky moje tajné priania...
No s príchodom noci sa táto predstava pomaly stáva
iba otáznikom v jej srdci.
Je taká krehká, ako porcelán v mojich rukách.
Je taká krehká a ja tomu nerozumiem.
Nikdy by som nemohol ublížiť tej jedinej, ktorú ľúbim,
je všetkým, čo mám.
No je tak krehká, oh tak krehká...
Neskrývaj si oči... |
Roxette:
Roxette:
Roxette:
Marie Fredriksson:
Marie Fredriksson:
